DLHOOČAKÁVANÝ ALBUM SKUPINY DIEGO
Kto ich dobre pozná, vie, že všetko robia trochu inak a že v skutočnosti nemali osem rokov pauzu. Iba netlačia na to, aby nové štúdiové nahrávky pridávali v pravidelných intervaloch, a nekoncertujú každý víkend. Nové nápady vymýšľajú priebežne, akurát im dlho hľadajú finálny tvar. A potom vznikne album s niekoľkými vrstvami na dlhšie počúvanie. S chytľavou a pritom nie ošúchanou hudbou, nápadito skomponovanou aj zaranžovanou, s nebanálnymi textami. A každý album urobia inak, s iným zvukom, s inou atmosférou. Skrátka, vždy je čo počúvať, vždy je na čo čakať.
Temnejšia krása
„My sme robili v našom tempe stále, len niektorí ľudia do nás vkladali väčšie nádeje, ako sme boli schopní naplniť. Autorsky sme sa nanovo začali prebúdzať pred festivalom Grape 2014, pre ktorý sme urobili štyri nové veci. Ale to prebudenie ešte nebolo absolútne, nevedeli sme ho doklepnúť do albumu,“ hovorí spevák a hlavný autor Ľuboš Kukliš.
Po indierockovom debute Diego (2006) prišli s nahrávkou Peripheries (2009), kde do mužskej gitarovky pribudla huslistka a vokalistka Ali Kobzová. Dostali cenu Radio_Head Awards za najlepší album roka. Aktuálnu novinku opisujú ako temnejšiu a pomalšiu, posun je aj v tom, že gitary už namiesto huslí dopĺňajú klávesy.
„Naša hudba nie je nadšene popovo durová, skôr naopak. Ale my tam tú krásu vidíme. Odkazuje na to, že niečo môže byť nádherné, ale vždy je tam nejaký zárodok niečoho, čo sa môže zvrtnúť úplne inam.“
text: Oliver Rehák
